Keď autá ešte mali gule

Niektoré autá ti zostanú v pamäti navždy.
Nie preto, že boli rýchle, ale preto, že mali niečo, čo tie dnešné nemajú – dušu.
Motor, čo sa občas urazil, dvere, ktoré si musel zavrieť s poriadnym buchnutím, a volant, čo ti kládol odpor len preto, že mohol.
Ale keď to staré železo naskočilo, mal si pocit, že vyrážaš za dobrodružstvom.

Kedysi si šoféroval, dnes ti našepkáva palubák

Staré autá ťa skúšali.
Niektoré ťa nechali v daždi, iné v zime, ale aspoň s tebou hrali na rovinu.
Dnes ti auto pípa, bliká a myslí si, že vie lepšie, čo chceš.
Držíš v ruke kávu, druhou sa dotkneš volantu a voláš to jazda.
Lenže to už nie je jazda.
To je presun s klimatizáciou.

Komfort v nás zabil mužnosť

Nové autá sú síce tiché, hladké, čisté… ale bez duše.
Bez vibrácií, bez hluku, bez emócie.
Ako kancelária na kolesách.
Všetko sterilné, všetko správne.
A niekde medzi parkovacím asistentom a USB portom sa stratila tá stará radosť –
jazdiť len tak, bez cieľa, bez dôvodu.

Žigulák, čo chlastal viac než svokra na svadbe

Prvé auto ktoré som šoféroval, bola Lada 1200 aka „žigulák“, ktoré mi požičal otec.
Vždy, keď mi podával kľúče, tváril sa, akoby mi odovzdával Rolls-Royce – a telepaticky mi vysielal “keď sa budeš snažiť, aj ty raz taký budeš mať…“.
Žigulák som pomenoval „Balabuška“ a občas som sa s ňou cestou rozprával, potľapkal palubovku, poďakoval za kopček alebo ju slušne poprosil, nech ešte chvíľu vydrží do najbližšej pumpy.
To už na AUDI A8 nerobím. Zadok bol tak ľahký, že v zime tam bolo treba dať miešok cimentu aby to vôbec jazdilo. A spotreba? Na pumpe som mal pocit, že neplatím za benzín, ale výpalné.
A áno – o „nevinnosť som prišiel vzadu v Balabuške“, takže žiadne auto ktoré budem mať nebude „lepšie“.

Auto, ktoré cítiš

Staré autá ťa naučili rešpektu.
Keď si sa k nim správal normálne, odvďačili sa.
Keď si bol hajzel, nechali ťa stáť.
Ale nikdy ťa nezradili.
Neboli dokonalé, ale boli úprimné.

A možno preto ich stále máme radi.
Nie preto, že boli rýchlejšie alebo krajšie, ale preto, že žili.
Boli hlučné, tvrdé, nepredvídateľné – ako my.
A keď si v noci sedel pri aute, motor ešte teplý a vzduch voňal po benzíne,
vedel si, že to nie je len plech.
Bolo to niečo, čo žilo s tebou.

V komentári nechaj meno tvojho auta, ktoré ešte malo gule.