14 otázok pre známeho tatéra Eddieho – od motorky až po najväčší trapas v štúdiu!

Ktoré prišlo skôr – motorka alebo ihla?

Ono to bolo tak, že ja som sa jak decko, sa mi strašne páčili, proste choppre a tieto veci, a k tomu tie kerky tak nejak patrili. Takže začalo sa mi páčiť aj motorky, aj kerky, a nejak sa to spojilo dokopy. Ale predtým, ako som začal jazdiť na motorke, tak už som tetoval. Keď som bol v Holandsku, na hosťovačke, tak tam vlastne majiteľ štúdia, bol veľmi dobrý kamarát s klubovými motorkármi a keď som videl tú kultúru a jak tí chalani akože v podstate fungujú, a jedno s druhým, taký ten Brotherhood, tak vtedy som si povedal, že toto by som chcel, a začal som sa o to viacej zaujímať, a tam smerovala aj celá moja motorkárska cesta.

Čo ťa najviac sere, keď ti niekto príde na tetovanie?

Na klientoch ma najviac vytáča asi to, keď mi zrušia termín tesne pred tetovaním. To mi naozaj vadí. A potom, keď mi nenechajú nijakým spôsobom voľnú ruku pri tom tetovaní, vieš, že poviem príklad, človek chce, ja neviem, vytetovať holubicu, a začne mi posielať nejaké obrázky, že takúto by som chcel, takúto by som chcel, a ja to väčšinou robím tak, že jasné, toto mám rád, lebo viem čoho sa mám držať pri tej kerke, ale zas potrebujem trošku aj takú slobodu, že už ja si vyberiem tú holubicu, lebo to prispôsobím v podstate muskulatúre toho daného miesta, a aj to, aby sa to mne dobre tetovalo. Tým pádom to bude dobre vyzerať na tej koži, a nie každý je ochotný ti nechať takúto slobodu. Takže toto sú veci, ktoré mi pri klientoch vadia, a potom niekedy také tie nemiestne vtipy, a také, že keď ten človek ťa už berie ako najlepšieho kamoša, a nemá takú tú hranicu, že čo si k tebe môže dovoliť, tak to ma niekedy zvykne tak vytočiť. Ale to sú naozaj výnimočné prípady. Alebo keď vymýšľajú s peniazmi. To je také, že ešte dosť nepríjemné vysvetľovať človeku, že prečo si pýtam toľko, koľko si pýtam. Ono sa hovorí, že lacné kerky nie sú dobré. A dobré kerky nie sú lacné. Tak to je.

Je rozdiel tetovať chlapa a ženu?

V tom rozdiel určite je. Je to hlavne v tom, že ženy z nejakého dôvodu vydržia viac ako chlapi. Veľakrát, samozrejme, sú výnimky. Sú chlapi, ktorí vydržia a sú ženy, ktoré vydržia málo. Ale keď to mám spriemerovať, tak určite ženy vydržia viac jak „ľudia“ (smiech). Hahaha, nie ženy vydržia určite viac jak chlapi, v priemere. A ďalšia vec je to, že ženy sa viac starajú o tú pokožku, čiže tá pokožka lepšie potom prijíma ten inkoust, lepšie sa robí s tou kožou, a veľakrát aj sú také poctivejšie, čo sa týka starostlivosti o kerky. Takže ten rozdiel je asi v tom. Ale zas chlapi toľko nevymýšľajú s tými námetmi, že skôr chlap ti nechá voľnú ruku než žena, lebo žena má nejakú predstavu, a tej predstavy sa väčšinou chce, aby si sa držal. Ťažšie sa vysvetľuje žene ako chlapovi.

Máš na sebe tetovanie, ktoré by si si už dnes nedal vytetovať?

Asi nemám. Myslím, že nie. Mám na sebe nejaké prúsery, ktoré som si dával robiť buď ako decko, čo myslím, teda že v osemnástich a vyššie, alebo som si niektoré veci robil sám, keď som sa učil, a tie kerky úplne nevyzerajú tak, jak by kerka mala vyzerať. Ale nevadí mi to, nejak som s tým okej, a možno by som si dal na to miesto niečo iné teraz, lebo však ľudia sa menia, názory sa menia, a jedno s druhým, ale nemám na sebe kerku, ktorá by mi vadila.

Aký je najväčší prúser, čo sa ti stal v štúdiu?

Stalo sa mi raz, že došla baba na tetovanie okolo stehna, a ja som vtedy mal štúdio ešte v Senci, kde som nemal záchod, ale mal som spoločné záchody s barber shopom, tak počas pauzy som išiel na vécko, a hovorím babe, že počkaj ma tu, a jak sa vrátim, tak pôjdeme na cigu. Baba išla na cigu bezo mňa, a zabuchla dvere. Zabuchla aj kľúče, takže sme sa nevedeli dostať do priestoru, a museli sme volať zámočníka, ktorému, keď som zavolal, tak čávo mi povedal, že príde tak za hodinu a pol do Senca. Takže babizňa mi stála hodinu a pol v nohavičkách pred shopom. Tak asi toto bol najväčší prúser, čo sa mi stal v štúdiu, a mal som tam nejakých ľudí, ktorí vymýšľali s platením, tak proste tam sa to muselo nejak riešiť. Ale tam by som nehovoril o nejakom prúsery. Takže asi tieto veci iba, ale nejaký že generálny prúser. Nie nestalo sa nič. Väčšinou to bolo ok.

Čo je horšie – zlý klient alebo zlý dizajn?

Ono to ide tak ruka v ruke, veľakrát je zlý klient ten, ktorý ti donesie nejaký návrh, ktorý vie, že nebude dobre vyzerať. Snažíš sa presvedčiť o tom toho človeka, ale on si stále ide svoje, a nedá ti tú voľnú ruku. To je také nepríjemné veľakrát, že musíš sa dohadovať s tým človekom o tom, že ty chceš svoju robotu urobiť dobre. Takto to väčšinou je. Ale už mám nejaké páky na tých ľudí. Vždy sa im snažím vysvetliť, že pre mňa je najjednoduchšie zobrať to, čo mi ten človek donesie, vytetovať mu to, zobrať za to peniaze a tváriť sa, že svet je krásny a všetko je ok. Ale už keď ja som ochotný si dať tú námahu a urobiť mu ten dizajn, tak ten človek by mal pochopiť to, že mi naozaj záleží na tom, aby tá kerka bola dobrá a hlavne, aby bola originálna. Asi to bývajú zlý klienti a samozrejme tí, ktorí si vybookujú termíny a nakoniec ti na ne neprídu a nedajú ti to vedieť. Tak to je naozaj na piču, lebo tam proste som si mohol dať niekoho iného, kto čaká na termín alebo som mohol byť doma a mať chillík. Toto sú také tie typy zlých klientov.

Tetuješ radšej v tichu alebo pri hudbe?

Hudba mi hrať nemusí, ale ja väčšinou keď som sám v štúdiu, tak pustím nejaký film alebo počúvame hudbu a snažíme sa to prispôsobiť aj tomu klientovi, aby to sedelo a aby to nám sedelo. V podstate, čo sme v štúdiu, tak počúvame väčšinou rovnaký štýl hudby, takže v tom problém neni. Ale áno, musí mať buď hudbu alebo film, lebo to ticho je mi nepríjemné veľakrát. Náhodou mám nejakého klienta, s ktorým si nemám čo povedať, čo akože, nestáva sa to často, ale stane sa. Mám radšej, keď nám buď hrá hudba alebo filmy alebo seriály, alebo proste niečo.

Pamätáš si, kto ti prvýkrát zveril svoju kožu?

Nepamätám, bol som najebany jak bomba. Nie, pamätám si jasné, to bol taký kamoš v tej dobe a čávo mal strašného žraloka na lopatke a chcel aby som mu to precestoval, tak vlastne mal strašného žraloka stále, len bol tmavší ten žralok. Nešla mi tam tá farba, rozbil som tu kožu extrémne, hrozne to vyzeralo, ale tešil som sa z toho, že proste nejakým spôsobom som urobil ten prvý krok a začal som sa tým kerkam venovať. Takže obidvaja sme sa z toho tešili, lebo proste on mal čiernu kerku a ja som začal tetovať. To že tá kerka bola úplne na piču, už nikoho nasralo vtedy ale áno pamätám si.

Aké tetovanie by si nikdy neurobil, aj keby zaplatili trojnásobok?

Vieš čo, ešte asi nejaké náckovské symboly, proste takéto veci, lebo s tým nesúhlasím a to je asi všetko. Inak by som s ničím nemal problém. A potom sa mi nepáčia všelijaké znamenia rôznych gangov, keď si dávajú ľudia, ktorí proste na to nemajú právo to nosiť alebo rôznych takýchto nejakých subkultúr jak sú maorské tetovania. Proste ono to patrí tým maorom, tak by sme to mali nechať im podľa mňa, aj polynézske tetovania. Jedna vec je, že ma to nebaví, že je to úplne mimo môj štýl. Druhá vec je, že z nejakej úcty k tej kultúre by si to ľudia dávať nemali. Podľa mňa. Ale samozrejme, robí sa to po celom svete, takže je to na každom. Ale môj názor je, že nechajme to ľudom, ktorí to majú ako kultúrnu záležitosť a my si vieme nájsť veľa pekných motívov, ktoré môžu na nás dobre vyzerať. Čiže asi tie náckovské veci a takéto tieto kultúrne. No to by som odmietal.

Je podľa teba tetovanie stále rebelstvo, alebo už len módny doplnok?

Nie, tetovanie už o rebelstve dávno neni. To sa podľa mňa už zlomilo niekedy v 90-tych rokoch, kedy proste začali fičať tie tetovacie štúdiá a dávali si to ľudia ako určitú formu subkultúry nejakej a dnes už je to úplne normálne, že je potetovaný doktor, právnik a mäsiar, čávo v banke a tak ďalej. Takže ono už to nejaká rebélia určite nie je.

Koľko hodín denne sa dá tetovať, kým ti neprepne?

To je asi na každom koľko vydrží. Či už ten tatér alebo ten klient. Sú ľudia, ktorí úplne kľudne dávajú 10 hodinovky a sú ľudia, ktorí po 3 hodinách proste končia. Veľakrát je to aj o zdravotnom stave toho toho tatéra, že proste veľa tatérov má v piči chrbát, proste nevydržia v jednej polohe tých 5,6 hodín. Pre mňa je optimálne tak 7 hodín, kým sa mi dobre tetuje, že to akože sa mi dobre robí. Potom už je to také, že už sa neviem tak dobre sústrediť na tie detaily. Ale zas napríklad na súťažiach s tým nemám problém. Že keď tetujem niekde na súťaži a je tam tá atmoška toho eventu celého, tak sa mi robí dobre a tam vydržím kľudne 2x po 10 hodín 2 dni nemám problém, ale takto v štúdiu podľa mňa tých sedem, osem hodín je úplne chillík.

Najdivnejšie miesto, kam ťa niekto prosil o tetovanie

Najdivnejšie miesto bolo asi chlapovi nad cicinou. Ja som čávovi búchal nápis Bon Appétit a vtedy som si povedal, že toto je miesto, ktoré už v živote nebudem tetovať, ale v podstate s nejakým iným miestom nemám problém. Ešte čo by som netetoval, tak sú dlane z toho dôvodu, že to tam nedrží a príde mi to také zbytočné. Proste to tam robiť keď aj tak to neni vidieť a vypadá to a stojí to za piču takže nedával by som to tam. A potom také že, vnútorné pery a takéto kde to proste nemá zmysel.

Čo hovoríš ľuďom, čo sa pýtajú, či to bolí?

Snažím sa im nejak rozumne vysvetliť princíp toho, že tá ihla ide do kože, kde máme nervové zakončenia a tá bolesť tam proste je. To keď povie niekto, že tetovanie nebolí, tak je to ojeb, tetovanie bolí, a bolí nás to všetkých. Bolí to jasné, však ide nám ihla do kože. Sedíme tam 3,4,5 hodín. Samozrejme, že to bolí. Je to nepríjemné, ale veľakrát viacej ľudí boli riť z toho dlhého sedenia, jak tá kerka. Tak isto záleží na mieste. Sú miesta, ktoré bolia viac a sú miesta, ktoré bolia menej. Každý to má ináč. Ale bolí to všetkých, určite. Jednoznačne.

Keby si nebol tatér, čím by si bol?

Keby som netetoval, tak by som pravdepodobne robil niečo s motorkami, nejaký custom painting na motorky a takéto niečo akože určite nejakú maľovaciu, umeleckú sféru a snažil by som sa to prepojiť s tými motorkami. Mám rád vlastne oldschoolové motorky a patinové maľovanie a takéto veci, takže niečo s tým spojené. A tomu by som sa chcel aj do budúcna venovať popri tetovaní. Takže asi toto.

Kontakt:

www.instagram.com/eddie_inkcitytattoo

www.instagram.com/inkcity_tattooshop